Tel.: +421 918 817 785

NO FEES FOR JOB

FIND JOB YOU LOVE

& you will not work anymore

Vojtušová Viera

 

Prečo si chcela ísť na loď?
V prvom rade asi preto, lebo som túžila cestovať. Presnejšie povedané, lákala ma predstava obcestovať si celú našu zem. No a keďže na to potrebuje človek poriadny balík, hľadala som riešenie, kde sa dá príjemné spojiť s užitočným.A tak som náhodou stretla ľudí, ktorí mi rozprávali o tom aké je to super pracovať na lodi, ako sa tam dá super zarobiť, aká je tam super zábava a kde všade boli atď. No a bola som rozhodnutá. Veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila, i keď sa mi to zdalo úplne šialené. Ja taký tatranec a na mori? Ale na druhej strane ma zase lákalo to cestovanie a noví priatelia a dobrodružstvá, nové životné skúsenosti.

Ako sa Ti páčio na lodi?
Na lodi sa mi páčilo veľmi. Samozrejme, nebolo to ”med lízať”, ale s tým som predsa počítala. Takže na jednej strane to bola ťažká každodenná práca, a na strane druhej to boli úžasné chvíle strávené s ľuďmi z celého sveta, ktorí tak isto ako ja na lodi pracovali. Zábava, hry, plávanie, súťaže, párty, spoločné spoznávacie zájazdy a výlety, to všetko sme prežívali spolu, a keďže nás bolo len okolo 450 ľudí v posádke, žili sme ako jedna veľká rodina. Ďaleko od svojich blízkych, od svojich rodín a krajín, niekde uprostred morí a oceánov, taká malá hŕstka ľudí, ktorých spája len anglický jazyk a túžba cestovať a spoznávať. Bolo to naozaj niečo úžasné! Ľudia rôznych náboženstiev, národností a farby pleti žijúci v súlade a harmónii, taký malý svet vo svete.

Čo by si zmenila na tom, čo sa Ti nepáčilo
Čo sa mi nepáčilo? Hm…, ťažko povedať. Mne sa tam totižto naozaj páčilo. Bol to síce ťažký pracovný život, ale zadarmo som ani nič nemohla čakať, to je jasné. Človek si určite toľko krát pohundre na nenásytných pasažierov, na šéfa alebo partnera, keďže práca na lodi je teamová práca, alebo na spolubývajúcu, na jedlo v kuchyni, na hluk v strojovni, vedľa ktorej bývaš, na nekonečné hodiny strávené trénovaním bezpečnosti v prípade emergency, na poplachové cvičenia a na kopec iných vecí, ale to už asi patrí k tomu. A koľko krát som túžila mať aspoň jeden-jediný deň, alebo aspoň pol dňa voľno. A tiež veľkú izbu a vaňu a ticho, ale to asi každý z nás.

Dá sa zvládnuť táto práca, ak pracuješ každý deň v týždni?
Áno, dá sa to zvládnuť. Často som síce mala pocit, že nie, že 7 mesiacov je veľa, ale keď má človek chtíča veľkú inšpiráciu, potom nevidím problém. A len tak medzi nami, keď aj šéfstvo vie, že sme ľudia a nie stroje, naložia Ti len toľko práce, koľko zvládneš.

Ako vyzeral Tvoj deň?
Pracovný deň cabin stewardess začína ráno asi medzi 6:00 - 7:30 hod. Pasažieri, ktorí chcú “raňajky do postele” už večer predtým zavesia na dvere také kartičky, kde je uvedené, o ktorej a čo si budú priať. Takže sa obehne celé oddelenie a pozbierajú sa tieto kartičky. Potom utekáš do kuchyne a na jednu veľkú tácku si všetko to jedlo nakladáš a utekáš s tým do svojej kuchynky, kde to poukladáš na svoje, už pripravené tácky. Tak a ideš si pripraviť veci na upratovanie, poukladáš si uteráky, doplníš čistiace prostriedky. Začínaš servírovať raňajky. Medzitým upratuješ izby, z ktorých pasažieri povychádzali do jedálne. A tak beháš hore dole, až kým nemáš upratané všetky izby, potom čistíš chodbu. O 13:30 hod končíš, samozrejme ak stíhaš. Ak nie, pracuješ až kým neskončíš. Večer je nástup o 18:30 hod. Tu sa každý večer stretneš so svojou šéfkou a kolegyňami. Čítajú sa ďakovné listy od pasažierov, riešia sa návrhy alebo problémy, dohaduje sa rozvrh “A” a “B” WATCH, čo sú extra služby, väčšinou je to taká klebetná polhodina. O 19:00 hod ideš na svoje oddelenie, pripravíš si čistiace prostriedky, poskladáš uteráky a hurá do práce. Rýchlo vyčistiť kúpelky, odostlať postele, poukladať veci atď. Máš na to 2 hodiny. Niekedy sa môže stať, že servíruješ večeru na izbe, tak a to si potom zabeháš. Prácu končíš o 21:00 hod.

“A” WATCH - posledná služba od 13:30 - 16:00 hod. “B” WATCH - posledná služba od 16:00 - 18:30 hod. “A” a “B” WATCH absolvuješ asi jedenkrát za dva týždne, samozrejme nie naraz.

Kde ste sa plavili?
Tak môj prvý kontakt to bolo USA - New York, CANADA - Quebeck, Skótsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Malta, Belgicko, Nórsko, a Nórske Fjordy, Reykjavik - Island, Grónsko, Nemecký Lübeck, Denmark, Rusko - Petrohrad, Fínsko, Írsko, a potom späť USA - Portland, Boston, Newport, Philadelphia, Savanah, Kanárske ostrovy, Madeira, Marocco. Na druhom kontrakte som mala štastie absolvovať cestu okolo sveta “WOLD CRUISE” a navštívili sme Floridu, Mexico, Puerto Rico, Aruba, Costa Rica, Acapulco, San Diego, San Francisco, Honolulu, Vianočné ostrovy, Fiji, Nová kaledónia, Austrália - Sydney, Cairns, Darwin, ostrov Bali - Indonézia, Malaysia, Filipíny, Čína - Hong Kong, Thaisko - Bangkok, Singapore, Barma - Yangon, Sri Lanka, India a Bombay, Seychelly, ostrov Mauricius, Južná Afrika - Durban, Port Elizabeth, Capetown, Dakar - Senegal, Kanárske ostrovy, Panenské ostrovy, a.i.

Kde si trávila voľný čas?
Voľný čas…, teda pokiaľ išlo o voľný čas poobede, to záležalo od toho, či sme boli v prístave, to sa vždy išlo do ulíc, na pláž, alebo do obchodov. Pokiaľ sme boli na mori, tak sme spali, alebo v izbách, alebo na otvorenej palube. pri bazéne. Určite môžem povedať, že spali všetci čo akurát neboli v službe. No a večer celá loď ožila. V prístave sme sa buď išli dobre najesť, príjemne posedieť, alebo dobre zabaviť. No a na mori to boli aktivity ako posilňovňa, nočné kúpanie, kadejaké párty, internet, alebo posiedka na otvorenom decku s priateľmi, dobrou fľašou vína a spomienkami na domov. Taktiež sme mali na lodi aj bar, ktorý bol otvorený do 2:00 hod. Každý deň diskotéka a kopec zábavy. Takže si bolo z čoho vybrať.

Určite každého zaujíma vybavenie kabín. Ako to bolo u Vás s mailovaním, cvičením na lodi?
Na lodi kde som pôsobila boli iba dvoj miestne kabíny. Boli veľmi malé, ale mali sme vlastný sprchovací kút, wc a umyvadlo. Poschodová posteľ a stále hádky o dolné lôžko, veď komu by sa chcelo stále liezť hore? Mali sme na každej izbe farebný televízor so stálym programom na 1. a 2. 1. bol predok lode a 2. bol zadok lode. Takže keď som chcela vedieť aké je počasie zapla som si telku. Kabíny boli totiž situované pod morskou hladinou a nemali okná. V telke nám púšťali asi na dvoch kanáloch filmy, ktoré išli 24 hod dookola ten ktorý deň. Takže keď sa stalo, že v polovici filmu trebalo ísť pracovať, dalo sa potom dobehnúť. Každá kajuta mala stolík a stoličku, dve skrine, dve police a dve zásuvky. Naozaj veľmi malinké priestory! Ale vždy sa to dalo veľmi pekne zútulniť.

Čo pokladáš za najväčší zážitok?
4 mesačnú cestu okolo sveta, vylodenie sa v Grónsku a tiež nádherné východy a západy slnka nad Indickým oceánom.

Teraz sa chystáš už na druhú zaoceánsku loď, ako sa cítiš?
Teším sa na nové dobrodružstvá, nových priateľov a zážitky. Zima v karibiku, leto na Aljaške. Už sa neviem dočkať.

Úspešne si zvládla konkurz, bol pre teba náročný?
Vôbec nie. Bol to taký bežný, príjemný, priateľský rozhovor s takým sympatickým američanom. No prvý krát to bolo trošku iné. Triasli sa mi kolená, potili ruky a lámánou angličtinou som sa snažila vysvetliť tým ľuďom, prečo tak veľmi chcem pracovať na lodi. A to som o práci na lodi veľa toho nevedela!

Teraz budeš robiť as. čašníčku, vnímaš tento rozdiel?
Zatiaľ som ešte doma, takže neviem čo presne bude v mojej pracovnej náplni. Som však rada, že mám možnosť skúsiť niečo nové a dúfam že sa mi bude dariť.

Čo by si odkázala našim klientom?
Čaute klienti! Ak bude niekto z Vás niekedy umiestnený na SUMMIT, spoločnosť Celebrity, rada Vás spoznám! Tým ostatným veľa štastia, trpezlivosti a pevné nervy. Ono to za to stojí, sľubujem!

Viera Vojtušová