Tel.: +421 918 817 785

NO FEES FOR JOB

FIND JOB YOU LOVE

& you will not work anymore

Dernerová Marta

Čo Vám loď do života priniesla? Čo pokladáte za pozitívum práce na lodi?
Od svojich 19-tich rokov som pracovala už na 5-tich lodiach. Zo začiatku to pre mňa nebolo jednoduché. Ale práve tento odlišný „letný“ (na lode chodím iba počas školských prázdnin) spôsob života mi dal okrem úžasného zlepšenia sa v angličtine aj pocit zodpovednosti za mnou odvedenú prácu a prekonávanie samej seba. Pocit finančnej slobody a nezávislosti. Videla som miesta v Európe, kam by som sa normálne nedostala. Spoznala som mnoho nových ľudí a našla veľa kamarátov. Zistila som, že ak si človek myslí, že už je vyčerpaný a už nevládze, tak ešte stále vládze ak musí :o). V housekeepingu som sa naučila dosť dobre upratovať, čo si teraz cenia moji spolubývajúci a hádam to ocení môj budúci manžel :o). V bare a reštaurácii som sa naučila, že nohy raz prestanú bolieť aj napriek tomu, že máte pocit nekonečnej bolesti :o). A jasné že peniaze. Po niekoľkých skúsenostiach s rôznymi prácami a brigádami som tento spôsob zárobku našla ako mne najviac vyhovujúci, nakoľko som študentkou dennej formy štúdia Vš. Síce z toho pre mňa vyplýva, že nemám typické leto plné oddychu a leňošenia, ale stojí to za to. Ku koncu kontraktu sa vždy smejem, že si idem odýchnuť zasa späť k štúdiu. Najlepšie je, že na lodi človek nemá skoro žiadne výdavky bez toho, aby sa nejako veľmi obmedzoval. Výplata ide pekne do banky na Slovensko a na nejaké nákupy či drink peniažky vychádzajú z tringeltov.

Ako na Vás pôsobí medzinárodný kolektív? Dokážete stále pracovať na zdokonaľovaní sa v jazyku?
Doteraz som pracovala len v medzinárodnom tíme. Stane sa, že niekde je viac slovákov pokope a logicky z toho vychádza, že voľný čas trávia zväčša spolu. Ja som si našla veľmi veľa známych a o niektorých ľuďoch môžem hovoriť aj ako o kamarátoch, s ktorými som dodnes v kontakte. Beriem to ako veľmi zaujímavú skúsenosť v poznávaní iných národností, poprípade iných (veľakrát) odlišných kultúr.
Anglický jazyk som sa v škole učila približne od svojich siedmych rokov a v 19-tich som mala pocit, že mám angličtinu celkom slušnú. „Prebudila“ ma realita na lodi, keď som musela komunikovať s kolegmi o veciach týkajúcich sa práce, kedy mi už vedomosti typu: „Where is the train station please“, veľmi nepomohli. Hneď po prvom kontrakte som si uvedomila, že čo sa týka anglického jazyka, som sa zlepšila hlavne v schopnosti vysvetliť inými slovami, čo chcem povedať, ak mi v tom momente nenapadne to správne odborné slovíčko. Môžem povedať, že každým kontraktom sa v angličtine zlepšujem. Je to hlavne tým, že okrem komunikácie s pasažiermi aj členovia posádky spolu komunikujú v angličtine. A dokonca k dobru veci je, ak aj ľudia z tej istej krajiny medzi sebou počas pracovnej doby komunikujú v angličtine. Predchádza sa tým možným nedorozumeniam a je to aj fér, hlavne ak je v tíme väčšina ľudí z jednej krajiny a iba jeden z krajiny inej.

Akých pasažierov mávate? Stala sa Vám nejaká vtipná príhoda s pasažierom? Doteraz som pracovala na lodiach len s anglicky hovoriacimi pasažiermi, teda s američanmi a angličanmi. Mala som s nimi len príjemné skúsenosti. Veľakrát sa stalo, že v menších mestečkách sme sa stretli niekde vonku v bare a naša komunikácia nebola obmedzená len na prácu. Je známe, že zo Slovenska emigrovalo veľa ľudí za „veľkú mláku“ a stávalo sa, že priamo oni, alebo ich potomkovia hovoriaci po slovensky sa objavili na lodi. Ak takáto situácia nastala, vždy nás na to niekto upozornil kvôli tomu, aby sme si ako posádka dávali pozor na to, čo hovoríme. Nestalo sa to konkrétne mne, ale jednému kolegovi, že emigrovaný Slovák bol práve pri ňom, keď nahlas rozmýšľaľ kto to asi tak z nich môže byť. Stál priamo oproti nemu a s úsmevom na tvári v slovenčine odpovedal, že je to on. Bolo to úsmevné hlavne preto, že kolega sa mierne zahanbil.

Mohli by ste nám opísať Vaše bývanie na lodi a ako trávite voľný čas?
Ja som si vyskúšala bývanie na kabíne sama, s jedným a aj s dvoma spolubývajúcimi. Myslím, že optimálne bolo, keď som bývala na izbe so spolubývajúcou, nakoľko som spoločenská. Kabíny sú dosť malé. Ak sme boli obidve na izbe (čo sa nestávalo často z dôvodu odlišného pracovného času) smiali sme sa, že ak sa jedna z nás pohybuje v priestore, tak druhá musí byť v posteli :o). V každej kabíne je štandardne televízor, kúpelňa a WC. Nábytok je dobre rozmiestnený a na dané pomery je tam celkom dosť odkladacieho priestoru. Príjemná je spoločná miestnosť pre posádku, tzv. Crew mess. Odohrávajú sa tam párty, dá sa tam pozrieť film a porozprávať sa.
Voľný čas :o) :o) :o). No tak to záleží od toho, aký je plán plavenia sa a v akom departmente človek pracuje. Každopádne vždy ak je možnosť, tak sa snažím vyraziť do mesta a vidieť niečo z krajín, cez ktoré prechádzame. Niekedy je aj možnosť zúčastniť sa výletov, ktoré absolvujú pasažieri, ak je to v mojom voľnom čase. Na každej lodi, čo som zatiaľ bola, sme mali ako posádka povolený čas, kedy sme mohli ísť do sauny, jacusi alebo fitnesscentra na palube. Najviac voľného času som ale asi trávila už v spomínanom crew mess alebo niekde vonku s kamarátmi.

Ako vyzerá Váš pracovný deň? Dá sa práca na lodi zvládnuť, keď ju vykonávate niekoľko mesiacov v roku?
Zvládať pracovné tempo bolo pre mňa zo začiatku náročné, ale zo skúsenosti viem, že telo si dokáže zvyknúť takmer na všetko. Robilo mi problémy skoré vstávanie. No zvykla som si na to už natoľko, že už ani doma nevyspávam. Ako časníčka v reštaurácii som vstávala takmer stále okolo šiestej a o pol siedmej sme začínali. Pol hodinku sme mali na pripravenie raňajok, ktoré začínali o siedmej a trvali do pol deviatej. Potom sme nastierali stoly na obed. Prestávku medzi raňajkami a obedom sme mali asi hodinku. Potom bol znova check-in na obed. Polhodina určená na prípravu krčahov s vodou na stoly, masla, pripravenie bufetu (ak je obed v štýle bufetu)...Ono je to na každej lodi trocha iné. Niekde je čisto bufetový obed, alebo šalátový bufet a servírované hlavné jedlo a dezert. Po servise a nastieraní stolov na večeru vychádza trocha dlhšia pauza 3-4 hodinky. A večer znova check-in (polhodina pred servisom). Dve hodiny servis a cca do desiatej večer príprava reštaurácie na raňajky. A či sa to dá zvládnuť??? No jasné že sa dá!!! Všetko sa dá, ak človek chce. Ak má túto prácu rád a je dostatočne motivovaný, tak určite :o)

Čo Vás motivuje, aby ste túto prácu zvládli?
Už spomínané prekonávanie samej seba. Vždy sa rada učím niečo nové a všetko sa snažím robiť najlepšie ako viem. Riadim sa heslom: „Radšej sa desaťkrát opýtaj, ako niečo pokaz!!!“ Či už to bola práca v housekeepingu, reštaurácii alebo v bare. Baví ma práca s ľuďmi a hlavne taká práca, pri ktorej cítim spätnú odozvu. Uznanie a pochvala, či už od šéfa alebo pasažierov je pre mňa veľmi napĺňujúce. A samozrejme v neposlednom rade sú to peniaze :o).

Čo by ste odkázali našim klientom, ktorí by prácu na lodi chceli vyskúšať?
Ak si chcete vyskúšať zaujímavú prácu, byť každý deň v inom meste, zlepšiť ovládanie cudzieho jazyka, vyskúšať trocha netradičný spôsob života, spoznať veľa nových ľudí, nabrať hodnotné skúsenosti do života a slušne si zarobiť, tak hor sa do toho :o)

Marta Dernerova